Pred niekoľkými rokmi bol na jednom blogu nemenovaného denníka uverejnený článok o pomere hodnoty práce niektorých športovcov a renomovaných vedcov. Dnes si môžeme spätne pripomenúť tú dobu a popremýšľať o hodnotách, ktoré boli pre mnohých v živote prioritné. A hlavne, ši budú tak prioritne aj po tom, ako sa vrátime späť do bežného života.

*Text blogu z roku 2014:

Celý život som poctivo študoval, zúčastňoval sa rôznych školení, stáži, robím rektora na vysokej skole, prednášam v Amerike, momentálne vediem univerzitný výskumný tým. Dokončujeme výskumný a výrobný proces nového lieku proti leukémii. No nemôžem si dovoliť stravovať sa v reštaurácii, ani kúpiť si aktuálny model auta, o ktorom snívam od detstva. Moje deti nemajú všetko to, čo ich rovesníci, ktorí sú deťmi športovcov.  Povie si dnes možno nejeden vedec.

Má to tak byť, alebo je táto spoločnosť postavená na hlavu? Plat vysokoškolského profesora, podľa dostupných štatistík, je dnes okolo 1200 až 1800 Eur .  Ročný príjem futbalistu, inými slovami človeka, ktorého životnou úlohou je dobre kopnúť do lopty, je v niektorých prípadoch cez 2 milióny Eur .  Teda ročný príjem vedca, ktorý tvorí hodnoty, netvorí ani 1% príjmu futbalistu, prípadne iného športovca.

Moment, ohradí sa športovec.  Aj on tvorí hodnoty.  Bez jeho výkonov by si  ľudia nechodili oddýchnuť, prípadne rozčúliť sa na zápasy. Nekupovali by si vstupenky, permanentky, nepozerali by zápasy a reklamy v TV, nekupovali by zbytočnosť s logom klubov a v neposlednom rade by netipovali na víťaza.

Áno, aj športovec tvorí hodnoty. Hodnoty pre usporiadateľov, televízne a reklamné spoločnosti, výrobcov zbytočností a v neposlednom rade stávkové kancelárie stávkových spoločností.

Aké atraktívne by už bolo staviť si na to, či sa profesorovmu tímu podarí dokončiť výskum a ešte s akým výsledkom? Na tom by sa asi nik nenabalil. Na tom sa môžu nabaliť nanajvýš sponzori výskumu, v prípade jeho pozitívneho výsledku.

Mimochodom, ktovie koľko chorôb by dnes bolo vyliečených, koľko ľudí by dnes bolo zachránených, koľkí naši blízki by mohli žiť, ak by spoločnosť a jednotlivci nepokladali za jednu z najväčších hodnôt ľudstva peniaze.

Teda rodičia, doba je bohužiaľ taká. Neradujte sa veľmi jednotkám vášho dieťaťa, pokiaľ neexceluje v telocviku.  A ak je to naopak, podporujte ho v nejakom atraktívnom športe, budete mať aj vy zabezpečený bezstarostný dôchodok, ak si na vás ratolesť v dospelosti spomenie, alebo sa nezmení hodnotový rebríček spoločnosti.

A vy si môžete búchať hlavu o stenu a premýšľať, prečo ste nepočúvali vašich rodičov a namiesto klavíra radšej nechodili na ten futbal, hokej. Prípadne ste sa tomu po príchode na stredné školy prestali venovať a uprednostnili ste poškolácke posedenia pri pive. Eventuálne ste popoludňajšie a večerné chvíle venovali knihám a učivu.

Pritom stačilo ráno a poobede vybehnúť na tréning a mohlo byť lepšie. Dnes darmo zachraňujete životy, staráte sa o bezpečnosť, odovzdávate múdrosti alebo tvoríte obživu.  Pokiaľ neviete správne kopnúť do lopty, vysnívané ferrari naďalej ostane vo vašich snoch…

*Koniec článku

Zdá sa, že doba sa doba a spomenutý hodnotový rebríček spoločnosti sa budú meniť. Veľa vecí, čo platili doteraz, platiť nebudú. Tak ako tí, čo ich platili, a nielen športovcov, aj ostatné profesie, ako umelcov a pod, kde príjem, alebo odmena za ich výkon boli neadekvátne v porovnaní s príjmom ľudí v profesiách, na ktorých dnes stojí zachovanie nášho sveta a našich životov.