Dvakrát meraj, raz rež
„Zdravím, Vaše doklady Vás požiadam, pán vodič. Počas vedenia motorového vozidla sa netelefonuje.“ Povedal policajt po zastavení auta, v ktorom vodič telefonoval a pritom rozmýšľal, aká výška sankcie bude adekvátna.
„Ospravedlňujem sa, prepáčte mi to, volal mi šéf, ak by som nezodvihol, mal by som problém, a nechcel som zastaviť v tejto hustej premávke, kde by som po prvé mohol spôsobiť náhlym zastavením nehodu a za ďalšie by ma to aj zdržalo s doručením zákazky, čo by pre mňa znamenalo a teraz už aj bude znamenať ďalší problém.“
Policajt to zhodnotil a udelil mu sankciu v patričnej výške. Vzhľadom na situáciu uvažoval aj o riešení napomenutím, bez pokuty, ibaže dnešný deň bol pre hliadku, ako sa v ich žargóne hovorí, biedny, teda nemali žiadne výsledky. A prísť bez výsledkov by zase znamenalo problém pre neho.
Vodič odišiel nahnevaný na policajtov, na systém, na šéfa. Vedel, že samotná sankcia a aj jej výška bola neprimeraná okolnostiam, za akých a skutok stal. A táto negatívnosť v ňom pretrvávala dlhšiu dobu, až do chvíle, keď nenastala príležitosť na odozvu, v jeho ponímaní, menšiu pomstu.
Bol v obchodnom centre. Nakupoval a zhodou okolností tam nakupoval aj policajt. V uniforme, teda v službe. Počas služby po nákupoch, to teda nie, z mojich daní, a už nenápadne ťahal z vrecka telefón a zapínal kameru.
Tie jeho nenápadné filmárske a režisérske pokusy si policajt všimol, ale tváril sa, že nič nezbadal a nakupoval ďalej. Okrem jeho filmárskych pokusov si totiž taktiež všimol nenápadnú ženu, ktorá mu počas jeho filmovania nenápadne z tašky vytiahla peňaženku. Tú si už policajt všímal viac a nenápadne ju začal sledovať.
Medzitým všetci nakúpili. On, policajt aj nenápadná žena. A tak sa aj v tomto poradí stretli pri pokladniach.
On vyložil nákup. Ešte pozrel na policajta a s úsmevom sa mu pozdravil, a že či sa pamätá a že či nakúpené. Policajt sa odzdravil, a že vraj áno, má všetko čo potreboval.
Pokladnička naskenovala posledný tovar a vyslovila výslednú sumu. Zhodou okolností sa približovala sume, o ktorú ho pripravil pred nedávnom policajt.
Chcel vybrať peňaženku, no oblial ho pot. Nemá ju. Trapas. Buď ju zabudol doma, alebo, čo je horší prípad, stratil, či mu ju niekto potiahol.
Trápnu chvíľu prerušil policajt. „Myslím, že viem, kto by Vám ten nákup mohol zaplatiť.“ Obzrel sa a ukázal na nenápadnú ženu, ktorá rátala minúty, len aby už bola mimo predajňu.
„Takže pani, pekne vytiahnite tú peňaženku, čo máte vo vnútri kabátu a vrátite ju tu pánovi.“ Povedal policajt. Žena vedela, že už nemá žiadnu šancu sa z toho vyvliecť. V tej chvíli to nečakala, bola si istá že sa jej to podarí. Tak ako sa jej to podarilo už niekoľko krát predtým. No nevyšlo..
Neostávalo jej nič, ako urobiť všetko, čo jej policajt nakázal. A jemu povedal, aby v budúcnosti dobre rozmýšľal predtým ako použije a používa telefón. Pretože ako vidí, už dvakrát mu to veľmi nevyšlo.
Policajtovi poďakoval. Tá zlosť, ktorá v ňom predtým bola, ustúpila.
A nenápadná pani odišla s policajtom v služobnom vozidle na oddelenie. Dokiaľ sa nespravia potrebné úkony na vznesenie obvinenia, bude robiť v CPZ spoločnosť obdobnému „kvietku“, pre ktorý bol policajt nakúpiť stravu, ktorá mu zo zákona patrí…
