Pomáhať a chrániť má mnoho podôb
Na jednom z mnohých policajných oddelení začal pracovný týždeň. Niektorí policajti ho začínali s radosťou, pretože vedúci mal mať celý týždeň dovolenku. Niektorí zase radi neboli, pretože bez vedúceho sa v práci cítili bezmocní.
Policajti z jednej aj druhej skupiny mali tento týždeň naplánovaných pár služieb. V jeden deň bola operačným strediskom vyslaná hliadka, na základe oznámenia, k nezhodám v rodine, kde muž napádal svoju rodinu. Hliadka však operačné stredisko požiadala, aby tam vyslal hliadku druhú, pretože oni sú zaneprázdnení riešením dopravného priestupku – jazda bez bezpečnostného pásu.
Druhá hliadka s tým nemala problém. Urýchlene sa presunula na miesto a dotyčného muža predviedli na policajnú stanicu, kde následne spravila všetky úkony potrebné k jeho zaisteniu. To zabralo podstatnú časť služby.
V iný deň slúžili tie iste hliadky. Zase bola výzva z operačného strediska, aby sa presunuli realizovať oznámenie, kde na zemi leží pravdepodobne bezdomovec a nehýbe sa. Tento krát hliadka zase požiadala operačné stredisko, aby na miesto poslal druhú, pretože realizujú vodiča pod vplyvom alkoholu.
Vystriehli si jedného z robotníkov tamojšej továrne, ako ide zo šichty s partiou na pivo a následne z krčmy na bicykli domov. Dal si dve pivá a jednu borovičku. Nafúkal pol promile. Stálo ho to 100 eur.
Druhá hliadka preverovala oznámenie o ležiacom mužovi. Zistili, že nejde o bezdomovca. Bol to tak isto jeden z robotníkov tamojšej fabriky, ktorý cestou z nočnej šichty dostal infarkt a na ulici odpadol. Policajti mu do príchodu záchranky poskytli prvú pomoc, vďaka ktorej prežil.
Podobný scenár mali aj ďalšie dni. Jedna hliadka bola „zaneprázdnená“ chytaním nebezpečných pirátov ciest, ktorí jazdili bez zapálených svetiel, bez pásov, zabúdali na smerovky alebo dať včas dole nohu z plynu, keď vchádzali do obce.
Druhá hliadka vykonávala zase tú „špinavú“ robotu. Realizovala oznámenia o násilí v rodine, ukľudňovala a predvádzala násilníkov a písala veci potrebné k ich zaisteniu. Asistovala lekárom pri agresívnych pacientoch, vykazovala neprispôsobivých z miest, kde vzbudzovali pohoršenie, poskytli odvoz bezradnej dôchodkyni, ktorej po návšteve lekára a lekárne nezostali peniaze na autobus. Pomáhali a chránili.
Po týždni sa vedúci vrátil z dovolenky. Pozrel si výkazy služieb. Zavolal si obe hliadky. Jednu pochválil. Bol s nimi spokojný a dával ich za príklad druhej hliadke, ktorú kritizoval za to, že nemali skoro žiadne výsledky.
Prvá hladka za týždeň udelila niekoľkonásobne viac pokút ako hliadka druhá. Argumenty, že boli zaneprázdnení riešením všetkých oznámení občanov, že zachránili život, že pomohli babke a pod. neobstáli. Vedúci mal na to svoj pohľad.
Samozrejme im za to poďakoval a pripomenul, že je to vlastne v náplni ich práce, teda nespravili nič navyše, ešte dodal, že ak nebudú dávať pokuty, nemusia chodiť do práce. Následne sa takéto výkony odrazili aj na koncoročných odmenách. Každému je asi jasné, ktorí z nich ich mali najvyššie.
Takto u vedúceho absolvovali ešte niekoľko sedení, ktoré prebiehali v podobnom štýle. Mladší z dvojice to časom vzdal. Odišiel od polície. Starší už mal rodinu a dlhy. Nemal veľmi na výber. Prešla doba a starší dostal nového kolegu. Celkom správny chlap.
Slúžil s nim jednu z prvých služieb. Cestou zbadali ako sa po chodníku, popri frekventovanej ceste, motá chlap, zjavne pod vplyvom alkoholu. Mladší sa ihneď spýtal, či ho idú nejako usmerniť, keďže hrozí riziko nehody, ak by náhodou spadol pod nejaké auto.
Starší mu na to odvetil. „Nebuď príliš aktívny. Nemal toľko piť a štatisticky majú opití viac šťastia pri prípadných úrazoch ako triezvi. Pozri radšej tam ide auto bez zapálených svetiel, ideme za ním, máme istú pokutu.“
