VIANOČNÁ BALADA
Mráz nám palce páli
keď stojíme v zástupe
aby sme si dali
po vianočnom nákupe
teplý punčik malý
Stánkar s úsmevom
všetko dobré želá
hneď dva nalieva
aby sme zahnali
koncoročný zhon
Podávanie rúk
a vrelé objímania
na veži zvonov zvuk
sprevádza
novoročné priania
Z kaviarní zas zvuky
spevu uvoľnených hostí
tí tiež podávajú si ruky
za splnené povinnosti
Za vianočný stôl
zasadá rodina
z každého kúta kraja
až odbije svätá hodina
nech pri ňom
nesedia len dvaja
Z misy spoločnej
naberá si každý
v tej chvíli sviatočnej
by zostať chceli navždy
Na omšu polnočnú
už kráčajú davy
Kňaz chvíľu vianočnú
v plnom chráme slávi
Dnes mráz nám palce páli
keď v zástupe stojíme
len s prázdnou predstavou
o punči, varenom víne
Zároveň so želaním
kým skonči tento rok
by stále sme len mali
negatívny výsledok
Úsmevy sa stratili
zo sviatočných tvári
ostatné rúškom zakryli
by len ostali sme zdraví
Pri vianočnom stole
Už ani dvaja nie sú
Na kostolnom dvore
ich telá v truhle nesú
namiesto polnočnej
pohrebná sa svätí
v tej dobe vianočnej
už ostali len deti
Ďalším tiež slzy
stekajú za rúška
tak ich to mrzí
že teraz korona
zobrala deduška
Starká pri stromčeku
v druhom kúte krajiny
sama je v domčeku
plače do periny
lebo jej vnúčence
nemôžu z bubliny
Za kaviarenským výkladom
na stoly padá prach
Vyhnali odtiaľ ľudí von
Všetci majú strach
Či stánkar je to
bez úsmevu už
či tí čo v kaviarni
zvykli rok zapíjať
kým príde leto
zlomí sa muž
a keď ho nezmárni
tak tiež bude stáť
v dlhočiznom rade
na pracovnom úrade
Počkajme za oknom
len s pohárom vína
kým príde ten zlom
kým príde vakcína
